Závodná
séria Need For Speed má už poriadne dlhú tradíciu a od svojho počiatku
tvorí to najlepšie, čo sa na osobných počítačoch zo závodných hier
urodí. Ešte teraz si spomínam na NFS 1, z ktorej mi utkveli v pamäti
hlavne priamočiare trate, ktoré sa ťahali z jedného konca mapy na
druhý, kde sa po prvýkrát predstavilo závodenie v normálnej dopravnej
premávke. Od vtedy však ubehol už poriadne dlhý čas a posledným
výraznejším dielom tejto série (po NFS Porsche Unleashed) sa stal
minuloročný NFS Underground, ktorý kompletne prekopal zabehnutý NFS
štýl a hru presunul do sveta tuningu a pouličných ilegálnych závodov.
Po veľkom úspechu, ktorý tento titul zožal na všemožných platformách
bolo nad slnko jasné, že o pokračovanie sa nemusíme báť a autori presne
po roku toto naše prianie vyslyšali. Aké zmeny však priniesol NFS
Underground 2 a či tieto zmeny vôbec stačia na plnohodnotný titul, to
so dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Najprv
si dovolím trošku odbočiť od problematiky. Keby nebolo všemocného
Hollywoodu, tak by sme sa Undergroundu nikdy nedočkali. Až film Fast
and Furious vyniesol do povedomia ľudí tento svet ilegálnych závodov
na upravených autách a očividne sa to ľuďom zapáčilo, keďže sme sa
dočkali aj pokračovania vyššie zmieňovaného filmu a koniec koncov aj
hernej podobizne týchto pretekov. No, nechajme toho filozofovania a
radšej sa vráťme späť k samotnej hre. Neviem ako vám, ale v NFS
Underground (NFSU) mi akosi ušiel sprievodný príbeh, pretože jednoducho
tam žiaden nebol (tých pár črepín a útržkov pred niektorými závodmi sa
dejom skrátka nazvať nadá). Autori si boli toho vedomí a tak sa hneď v
úvode pokračovania dozvedáme, že naša postava bola prepadnutá
konkurenciou a bola vyslaná do nového mesta, kde musí opäť začať od
nuly. Ďalšie dejové vložky sú podávané vo forme komixu, ktoré aj keď
neohromia, ani neurazia, treba povedať, že lepší je nejaký, ako žiadny
príbeh.
Z
predchádzajúcich riadkov teda vyplýva, že kariéru opäť rozbiehate s tým
najlacnejším a najpodradnejším autom a až dlhodobá šnúra víťazstiev
jednotlivých závodov vám zabezpečí dostatočný finančný blahobyt, ktorý
vám umožní bezpečne investovať len do tých najlepších áut. Podobne ako
predchodca aj jeho pokračovanie ponúka širokú škálu závodných vozov
svetovej výroby a musím povedať, že niektoré športiaky sú doslova
lahôdkou (napr. Nissan 350Z). Po absolvovaní výberu a neskorších úprav
svojho štvorkolesového miláčika vám už však nič nebráni, aby ste sa
vrhli do jedného z mnohých typov pretekov. Obligátne jazdenie na kolá s
názvom Circuit, naháňačka z bodu A do bodu B s označením Sprint, skúška
vašich šmykových schopností v móde Drift a samozrejme Fast and Furious
špecialitka v podobe Drag závodov, tak všetky tieto typy závodov sú
späť, avšak autori za ten rok nelenili a vymysleli nejaký ten nový
závodný mód naviac.
Prvým z nich je „street X race“, čo je v
skratke regulérny závod odohrávajúci sa na Driftových tratiach,
„Outrun“ je závod jazdiaci sa v rozličných častiach mesta (o meste si
povieme neskôr), kde je vašou úlohou vzdialiť sa súperovi na určitú
vzdialenosť. Ďalšiou novinkou je závod, v ktorom sa musíte dostaviť na
určité miesto na mape pred uplynutím časového limitu. V prípade, že sa
vám to podarí, ocitnete sa s vašim vozom na titulnej strane jedného z
prestížnych časopisov, z čoho vám samozrejme plynú aj určité finančné
výhody. Nakoniec som si ešte nechal „underground racing“ ligu, v ktorej
si zasúťažíte s protivníkmi na okruhoch podobných tým pravým
racingovým, ale nie je vylúčená aj prítomnosť tratí ako napríklad
letiskový okruh, kde nie je núdza o kolízie s dopravnými lietadlami a
inou lietajúcou háveďou.
V
predchádzajúcich riadkoch som mierne nadhodil tému mesto, tak si o tom
povieme trochu viac. Po vzore GTA série, sa odohráva NFSU2 v meste
strednej veľkosti Bayview. Inšpiráciu GTAčkom len podčiarkuje fakt, že
hráč sa môže po meste pohybovať ľubovoľne a v prípade, že chce závodiť
poprípade upgradnúť svoje fáro, musí jednoducho príslušné odbory v
meste vyhľadať. Pritom garáží, kde sa predávajú nelegálne upgrady, je
mnoho (a každá z nich má okrem toho aj rozličnú ponuku), takže honba za
určitým špecifickým dielcom sa niekedy časovo poriadne natiahne.
Podobne je tomu aj pri vstupovaní do závodov, kde sa na inkriminovanú
štartovaciu pozíciu musíte najprv dostaviť a až potom začne samotný
závod. Aby však vlna nadšenia z voľnosti neopadla tak rýchlo, autori sa
rozhodli rozdeliť Bayview do piatich zón, pričom zo začiatku sa môžete
preháňať len v jednej z nich. Ako však budete postupovať hrou, ostatné
mestské časti sa vám postupne otvoria a s nimi aj nové možnosti
pretekov a upgradov. Všetko to znie lákavo, ale každé pre má aj svoje
proti.
Keďže všetky závody sa odohrávajú cez noc, resp. tesne
pred svitaním, mesto okrem dopravnej premávky zíva prázdnotou a na
chodníkoch po chodcoch niet ani stopy. Povestný mestský život, akým sa
pýši séria GTA je tak len snom každého hráča a mesto tak pôsobí len ako
akási kulisa, bez ladu a skladu, v ktorej si robí banda majetných
závodníkov, čo sa im zachce, pričom tak ako aj minule, aj v tomto diely
opäť štrajkuje polícia a ak sa niekto tešil na furious naháňačky s
fízlami, má skrátka smolu. Mierne sklamanie z mesta však zmierňujú
možnosti úpravy vozidla, kde presne v duchu pokračovaní prináša NFS
Underground 2 ešte väčšie množstvo všakovakých doplnkov a vytvorenie
auta podľa vašich predstáv dá vašim zmyslovým orgánom poriadne zabrať,
nehovoriac ani o tom, že nad takou banálnou vecou, akou je výber toho
naj výfuku strávite doslova dni.
Priebeh
a štýl samotných závodov sa však oproti minulému dielu príliš nezmenil
a opäť sa jedná o rýchle preteky s množstvom búračiek, ktoré majú od
realizmu niekedy poriadne ďaleko. Aby som len nefrfľal, viaceré zmeny
postihli chovanie jednotlivých vozov, ktoré sa teraz vďaka niekoľkým
dodatočným programátorským zásahom chovajú reálnejšie (čím si odporujem
s predchádzajúcou vetou, v ktorej som bral realizmus závodu ako celku),
takže rozdiel medzi ovládaním Peugeotu a Mazdy je opäť viditeľnejší.
Všetky tieto argumenty v prospech skutočného chovania sa auta, sú však
behom sekundy doslova zmietnuté v okamihu prvej zrážky (nie dažďovej).
Neviem, ako je v 21. storočí možné, že hra z prostredia závodov (a
obzvlášť tých pouličných) nemá implementovaný systém poškodenia áut. EA
sú skrátka ingnoranti a tejto v iných závodných hrách štandardnej
vlastnosti vozov sa vyhýbajú ako čert krížu.
Možno je to kvôli
tomu, aby hráč zbytočne nebedákal nad torzom svojho ešte pred minútou
nablýskaného miláčika, ale každopádne to v hre pôsobí naozaj divne a
zrážka dvoch parádnych športiakov nezanechá ani na jednom z nich
žiadny škrabanec (mne včera niekto poškrabal auto na parkovisku, no
nenaštve to? beholder). Tento do očí bijúci nedostatok ešte umocňuje
slow-motion efekt, ktorý sleduje obzvlášť šťavnaté havárie a len žasnem
nad ignoranstvom autorov, ktorí nechali kritiku fanúšikov (ktorá sa
zamerala práve na neexistenciu modelu poškodenia) plávať a urobili si
to jednoducho po svojom (tzn. v rámci zjednodušenia práce sa na to
vybodli). Iskierka nádeje však stále svieti a nasledujúci diel už bude
dúfam tento štandard obsahovať. Čo sa týka umelej inteligenice
protivníkov, musím naopak konštatovať, že občas je poriadne zákerná a
menej skúseným závodníkom dá v niektorých okruhoch poriadne zabrať,
pričom nie je prekvapením, keď si niektorý z pretekov zopakujú aj
ostrieľaní jazdci, ktorí sa už s volantom narodili. Hra samozrejme
obsahuje multiplayer, takže jednotlivé módy si môžete zahrať aj s
kamošmi a to je tá pravá zábava.
EA
sú skrátka EA a na kvalite technického spracovania si potrpia. Modely
vozov sú jedným slovom úžasné a to isté platí aj o ich vzhľade. Mesto
samotné je architektonicky vyriešené na jednotku a je aj dostatočné
členité na to, aby ste si ho tak ľahko nezapamätali. Škoda, že sa
závody neodohrávajú aj cez deň, pretože slnečné lúče by dali niektorým
efektom poriadne vyniknúť. Ak si spomínate na blur efekt doprevádzajúci
auto idúce vo veľkých rýchlostiach, tak v NFSU2 sa táto špecialita
dostáva do pozadia a stretnete sa s ňou len pri veľmi vysokých
rýchlostiach, keď už bude pravdepodobnosť zrážky dosahovať kritických
hodnôt. Čo sa týka zvukov, tak tu si musím trošku pľuvnúť na dabing,
ktorý by som dokázal na kolene zbúchať aj sám, ale tento mierny
nedostatok vyvracajú zvuky motorov, ktoré sa už tradične menia s novo
namontovanými výfukovými dielcami a majitelia skutočne kvalitných
zvukových zostáv si naplno užijú bohatej sýtosti zvukov a burácajúceho
dunenia.
Samotný odstavec by si však zaslúžila hudba resp.
soundtrack, ktorý je opäť namakaný a jeho počúvanie pri reálnej jazde
dokáže zo sviatočného vodiča spraviť besniace sa monštrum s pedálom
(samozrejme plynovým) na podlahe. Z hľadiska hardvérových požiadaviek
si hra drží podobný štandard ako jeho predchodca a k plynulému
rozchodeniu v rozlíšení 1024x768 na medium detaily vám postačí CPU
2,2Ghz, 512 MB pamäti a slušná grafická karta, tzn. žiadne MX a lite
verzie.
Je
možné, že recenzia nakoniec vyznela negatívne, ale v skutočnosti tomu
tak nie je. Niektorá ta chybka môže byť otravná, ale keďže človek je
tvor nedokonalý, zákonite nemôžu touto vlastnosťou oplývať produkty jeho činnosti.
Tento postulát platí aj pre tento titul avšak NFS Underground 2 ponúka
opäť hodiny a hodiny čistokrvnej zábavy a aj keď neponúka žiadne
prevratné novinky, stále je dostatočne atraktívnym na to, aby si ho
väčšina fanúšikov tuningu a ungergroundových závodov zadovážila.
3..2..1…Go!